ZA PÝCHOU A HISTÓRIOU MURÁNSKEJ PLANINY
V posledných rokoch sme Muránsku planinu vyhľadávali hlavne v zime a preto sme tentokrát v týchto končinách zvolili pozdnoletnú túru.
5. septembra o 6.30 vyrážame autobusom do Muránskej Huty, ktorá je východiskovým bodom dnešných túr. Túr, pretože sa nás, 39 turistov, na Veľkej lúke rozíde viacerými smermi. Jedni sa vyberú až na Studňu na Muránskej planine, druhí inou trasou na Maretkinú a Poludnicu, tretí volia najkratšiu trasu, na Muránsky hrad a potom do Muráňa.
Z Muránskej Huty prichádzame po červenej, 
miernym stupáčikom na zahriatie, po necelej polhodine k smerovníku Pod skalou. Ten už poznáme zo zimných prechodov, ktoré sa začínajú na rázcestí Pod sedlom Javorinka. Pokračujeme na Veľkú lúku, kde sa naše cesty rozdeľujú. Šestnásti sa vyberáme po žltej na Bielkovú, odtiaľ po modrej na Šindliarku a po zelenej, križujúc rozľahlé lúky pokryté už na počudovanie, ružovofialovovými jesienkami, prichádzame na Studňu na Muránskej planine. Tam pooddychujeme, čo to pojeme, a asi sme v správnom čase na správnom mieste, pretože o chvíľu sa na lúku pod nami priženie črieda nádherných koní napojiť sa k žriedlam. Nevieme sa vynadívať.
Dupot, rozvírený prach, psíky, koniari /dokonca aj jeden známy).
Tak toto sa nevidí každý deň. V domnení, že noriky budú pred nami utekať, približujeme sa k nim veľmi opatrne. Opak bol však pravdou. Nebol problém pohladkať ich, každý má svoje meno. Joj, či bolo radosti! Zážitok, na ktorý sa len tak nezabudne. Koní bolo 47, nádherné živé stvorenia, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou a pýchou Muránskej planiny. Spokojné a napojené kone odcválali a my tiež.
Prv, než sa vyberieme na Materkinú, zastavíme sa ešte pri Ľadovej jame. Ide o priepastnú jaskyňu 24 m hlbokú a 64 m dlhú jamu, ku ktorej je vystavaný drevený chodník so zábradlím aj s náučnými tabuľami. Z Maretkinej sme si chodníkom ešte odbehli za krásnymi výhľadmi z Poludnice. Cestou na Veľkú lúku stretávame známych cykloturistov z Rimavskej Soboty.
Na Veľkej lúke – Piesky ešte posledné zastavenie a posledné výhľady, ktoré sú len pár desiatok metrov od lavičiek a ktoré si treba ešte užiť. Dolu do Muráňa odchádzame najprv po asfaltke, neskôr prechádzame na turistický chodník. Preníženie skoro 500 metrov už začínajú unavené nohy pociťovať, ale do Muráňa prichádzame v pohode, plní zážitkov, spokojní či už s objavením nových krásnych miest alebo s návštevou Muránskeho hradu.
Najdlhšia dnešná trasa, na Studňu merala 25 km, ale ani druhá skupina to nemala oveľa kratšie. Väčšina z nej sa vybrala na Maretkinú a prešla okolo 20 km. Tá dnešná túra splnila všetko, čo sa od nej očakávalo. Posilnila nohy, kondíciu, potešila oči a hlavne dodala turistickej duši energiu a elán na ďalšie túry.
Libuška Sihelská, KST Hnúšťa
