CLEMENTISOVOU CESTOU, ALEBO TRADÍCIE SI CTIME A DODRŽIAVAJME
20.september bol nádherný letný deň, zrejme jeden z posledných, keďže 22.septembra sa už oficiálne začala jeseň.
Vyzeralo to, akoby aj počasie chcelo osláviť 35. ročník tradičného pochodu Clementisovou cestou. Vytiahlo z domov a bytov skalných aj sviatočných turistov, ba aj neturistov, no a samozrejme aj cykloturistov.
Pochod sa začínal na Zbojskách, kde sme prichádzali rôznym spôsobom, vlakom z veľkej stanice v Tisovci, autami aj bicyklami. Turistov sa zišlo neúrekom, či už našich hnúšťanských alebo tisovských, ale veľa ich bolo aj zo vzdialenejších miest. Niektorí sa vybrali klasicky po červenej, iní sme zvolili tentokrát pochod cyklotrasou. Pri Pekárových jamách sme odbočili vpravo a šli ďalej po lesnej ceste až na Kučelach.
Tam, pri našej obľúbenej chalupe, sme si dali kratšiu prestávku, počas ktorej sme podebatovali s majiteľom chalupy. Pospomínal si na starého otca, ktorý pred 70 rokmi túto chalupu postavil a my sme sa pri počúvaní z gánku vyžívali v krásnych výhľadoch na celú dolinu. Ďalej sme pokračovali do sedla Burda.
Naša skupinka si vybrala trasu okolo prameňa Rimavy, keďže poniektorí z nás tam ešte neboli. Posedeli sme v peknom altánku, vyšliapali pár metrov k samotnému prameňu, kde dvaja turisti čistili žliabok. Je chvályhodné, že na túre sa chopia turisti aj takejto užitočnej činnosti.
Od prameňa Rimavy sme strmým chodníkom zišli až k chate na Burde.
Zostup nám spríje
mňovali červené muchotrávky, ktoré lemovali chodník v hojnom počte. Škoda len, že jedlých húb tam bolo minimálne. Na chate to už žilo. Jedni odchádzali, druhí posedávali, ďalší prichádzali, proste nálada tam bola veľmi príjemná a chutný guláš, za ktorý organizátorom z Tisovca, Pohorelá a Závadky nad Hronom ďakujeme, celú túto príjemnú atmosféru len dopĺňal. Posedeli sme, zvítali sa s našimi turistami, ktorí šli inou trasou, aj s cudzími, ktorých vídavame len raz ročne na tejto tradičnej akcii. Pokochali sme sa pohľadmi na Veľkú i Malú Stožku a naše cesty sa znova rozišli.
Niektorí sa vracali tou istou trasou na Zbojská, naša skupina sa vybrala cez Roveň do Tisovca. Cestou sme sa pristavili pri stáde ovečiek, poobdivovali sme pastierskych psov ako šikovne vedia zaháňať ovce do každej strany a stačí na to len jedno pastierove slovo. Dorazili sme do cieľa, na veľkú stanicu v Tisovci, a zdarne našu túru ukončili. Myslím, že tento tradičný pochod v dnešný pekný deň naplnil očakávania či už organizátorov alebo turistov a dôstojne prispel k spomienke na slávneho tisovského rodáka Dr. Vladimíra Clementisa.
Libuška Sihelská, KST Hnúšťa
