NAŠE TULÁCKE TOPÁNKY OKOLO BÁNOVA
7. 3. 2026 sa 32 turistov za krásneho, bezoblačného a ozaj jarného počasie vybralo na sedlo Zbojská vláčikom. Odtiaľ sa púšťame po červenej značke cez sedlo Diel do sedla Bánovo.
Vtáčiky štebotali, slniečko svietilo celý deň, na oblohe ani mráčik. Na Bánove sme vymenili značku za modrú. Bola teda dosť ošúchaná, miestami sa stratila, ale došli sme na Martalúzku, kde bolo kedysi polesie. Budovy chátrajú, ale podľa ich veľkosti, krásneho okolia a aj vybudovaných pivničiek to muselo byť celkom rušné centrum lesníckeho života.
Občerstvili sme sa a pokračovali ďalej modrou smer Jasenina. Objavili sme krásne výhľadové miestečko, kde sa nám zjavili mohutné skalné bralá Káštera , Hradovej a Voniacej. V diaľke sa zaleskla aj strecha chaty na Tŕstí.
Pokochali sme sa a dostali k smerovníku Roveň.
Ten už má lepšie časy za sebou a zle by informoval pocestných o smere na Martalúzku, Ľubčo ho napravil, ale je to len dočasné, kým nepríde silnejší poryv vetra. Pri Rovni sme sa rozdelili, jedni šli na Jaseninu a tam počkali na bus alebo pokračovali až do Tisovca pešo. A ďalší z Rovni smerom na zelenú na Suché doly a odtiaľ modrou do Tisovca. Na sysľovisku Podhrad sme boli potešení prvými zvedavými pohľadmi syslíkov a aj zajac poľný sa nám ukázal. Dobytok aj somáriky oddychovali.
Syslíky tu nie sú také krotké ako na Bielych vodách pod Muránskym hradom, ale pozornému oku ich šibalské telíčka neuniknú. Naše tulácke topánky mali na tachometri od 15 do temer 25 km. Prevýšenie do 600m.
Katka Dirbáková, KST Hnúšťa
