TOTÁ HEĽPA, TOTÁ HEĽPA…
“Totá Heľpa totá Heľpa, to je pekné mesto, turistov na Veľkom Boku celá kopa jesto “.
Veľký Bok nesklamal. Ale ani my ! Jubilejný 50. ročník výstupu na Veľký Bok z Heľpy prilákal desiatky turistov, nás nevynímajúc. V sobotu, 2. augusta, to síce vyzeralo dosť pochmúrne, poprchávalo, mraky sa preháňali z jednej strany na druhú, odchod autobusu sa z nejakého dôvodu omeškal, ale nakoniec bolo všetko inak.
Heľpa nás privítala na námestí ľudovou hudbou a nálada bola hneď lepšia.
Po registrácii 
sme po skupinách nasadli do autobusov a nechali sa vyviezť do sedla Priehyba. A ďalej už po svojich, po červenej značke, zahrievajúcim stupákom na Kolesárovú. Prevýšenie len 316 metrov. Alebo až 316 ? Na turistickom chodníku nás bolo veľa, postupovali sme pomaly, takže nútené prestávky nám aj dobre padli. Na Kolesárovej krátke zastavenie a šlo sa ďalej okolo Oravcovej až na Zadnú Hoľu.
Počasie sa umúdrilo, vyčasilo sa a vzbudzovalo v nás nádej na krásne výhľady.
A veruže aj boli. Na Zadne
j Holi to síce na chvíľu zastreli valiace sa hmlové oblaky, ale pekné počasie predsa len malo navrch. Pokračovali sme ďalej príjemným trochu hore, trochu dole štýlom, až sme prišli do Sedla pod Veľkým Bokom, kde sme strávili peknú chvíľu s pani Martinou Kacinovou z Televíkendu a s jej dvojčlenným štábom. No a čakala nás posledná etapa – stúpanie, chvíľkami dosť zaťažkávajúce, na vrchol, na Veľký Bok.
Ale stálo to za to!
Desiatky turistov posedávali, postávali, obdivovali výhľady, ktoré sa ani opísať nedajú. Či pohľad do hlbokých dolín, či na bližšie alebo vzdialenejšie vrcholy známych pohorí, všetko to napĺňalo turistickú dušu pokojom, šťastím, krásou a hrdosťou na našu slovenskú prírodu.
Podpisom do pamätnej knihy sme spečatili svoju účasť, neboli sme zďaleka poslední a už sme sa zapisovali pri čísle 100. Dostali sme odznak, občerstvili sme sa a čakala nás dvojhodinová túra okolo Chaty pod Veľkým Bokom do doliny Hôšková. Odtiaľ nasledovala trochu adrenalínová jazda autobusom do Heľpy, kde na nádvorí Starej fary bolo pre nás pripravené guľášové občerstvenie spríjemnené pivom alebo malinovkou a hlavne zaujímavým programom.
Organizátori odmenili najstaršieho a najmladšieho účastníka výstupu a všetkých nás potešilo, že obidvaja boli z nášho turistického oddielu. Boli nimi Maroško Hajduk a Vlastička Štugnerová.
No a deň sa pomaly chýlil ku koncu a nás čakala cesta domov. Unavení, ale plní eufórie a neopísateľných zážitkov sme dorazili do Hnúšte, kde nás privítal dážď, ale ten už našťastie nemohol nič pokaziť.
Libuša Sihelská, KST Hnúšťa
