VTÁČNIK – RAJ VTÁKOV A NA JEDEN DEŇ AJ NÁŠ

VTÁČNIK – RAJ VTÁKOV A NA JEDEN DEŇ AJ NÁŠ

Máte radi turistiku hlbokými lesmi, odmenenú nádhernými výhľadmi a okorenenú zaujímavými výtvormi prírody? Ak áno, potom sa vyberte do pohoria Vtáčnik.

Pohorie Vtáčnik, súčasť Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, je domovom vyše 5500 všetkých možných druhov živočíchov.

Ani rastlinstvo nezaostáva, rastie tu množstvo vysokohorských vzácnych rastlín.

Prales zakrpatených bukov vo vrcholových častiach pohoria a jedinečné skalné útvary, vysoké bašty, veže, piliere sopečného pôvodu modelované tými najstaršími umelcami  vytvárajú neskutočný rozprávkový svet. Toto prírodné bohatstvo bolo už v roku 1966 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.Tento zaujímavý, masovou turistikou zatiaľ neobjavený kút našej prírody, sa náš klub turistov vybral spoznávať 19. júla 2025. Trasy sme vybrali tri, s rôznou dĺžkou a prevýšením. Autobus nás dopravil za dedinku Kamenec pod Vtáčnikom, do Gepňárovej doliny a vyložil pri turistickom smerovníku Píly, parkovisko. Po úvodnom slove vedúceho akcie a fotografovaní sme sa vydali žltým turistickým chodníkom na Vtáčnik, na najvyšší vrch pohoria Vtáčnik, do výšky 1346 m nad morom.

Takmer 6 kilometrov stúpania v príjemnom tieni prevažne bukovej hory, so strmšími a miernejšími úsekmi, spestrené informačnými tabuľami Náučného chodníka Vtáčnik bolo odmenených nádherným výhľadom z vrcholu Vtáčnika. Ako na dlani sme mali Hornú Nitru a Stredné Pohronie obkolesené Strážovskými vrchmi, vrchmi Malej a Veľkej Fatry. Okrem miest Nováky, Prievidza a dediniek roztrúsených v doline, sme v diaľke spoznali Bojnický zámok.

Po obedňajšom oddychu na Vtáčniku, nás čakala príjemná,  1,5 kilometrová hrebeňovka tôňou lesa do takzvaného Skalného mesta na Kláštorskej skale. Skalné piliere vyčnievajú nad okolitý terén. Tie „menej odolné“ sa po miliónoch rokov rozpadli na suťové pole. Výhľady z tých odolnejších sme si nemohli nechať ujsť.

Na Kláštorskej skale sme sa rozdelili na 2 skupiny. Časť sa vrátila Chodníkom Kolomana Matušku, žltým chodníkom a Chodníkom Petra Školňu, Bystričianskou dolinou naspäť do Gepňárovej doliny.

Chodníky boli strmé, ale naši turisti ich bravúrne zvládli.

Ďalší pokračovali hrebeňom Vtáčnika až na Rúbaný vrch červenou turistickou značkou, Ponitrianskou magistrálou. Z Rúbaného vrchu až do Bridových štálov, časti obce Oslany, do cieľa túry druhej skupiny, viedol turistov žltý turistický chodník. Najprv sa prudko zvažoval, neskôr nás previedol okolo mnohých skalných útvarov, všelijakých veľkostí a neskutočných tvarov. Klesanie sa zmenilo na stúpanie a ocitli sme sa na vyhliadkových skalách Buchlova.

Nevedeli sme sa vynadívať na lesný chrbát Vtáčnika, okolité doliny a diaľavy.

Znova prišlo prudké klesanie, ale nie na dlho, lebo  stúpajúci chodník naznačoval ďalšie vyhliadky. Všetky sme preliezli, trošku si vydýchli  a pokračovali ďalej. Prišli sme k impozantnej Sladnej skale. Čo nasledovalo? No, lezenie, výhľady a fotenie. Po pár hodinách tohto celkom slušného preliezania sa ktosi opýtal, či tie skaly nebudú mať konca. Posledným vyhliadkovým miestom bol Žarnov – vykukli sme do diaľav a do doliny ešte raz a už nás cestička viedla len strmo nadol.

Všetkých 36 účastníkov tejto vydarenej turistickej akcie prišlo do cieľa príslušne unavených avšak naplnených prekrásnymi výhľadmi a dojmami z nádhery Vtáčnika.

Aj vy môžete spoznať bohatstvo ukryté v tomto, z diaľky nenápadnom pohorí. Stačí tam ísť a príroda, živá, či neživá, má pre vás pripravené neskutočné predstavenie.

EMi    

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.