NA STRECHE MAĎARSKA – VÝSTUP NA KÉKES V MATRE

Posledná májová sobota (30.5.2026) nás vytiahla za hranice Slovenska. Už o 6.30 hod. vyrazil autobus z Hnúšte a cestou postupne pozbieral 46 turistov odhodlaných zdolať najvyšší vrch Maďarska – Kékes vo výške 1014 m n. m. Dobrá nálada nás neopúšťala ani na hraniciach, kde miestna zmenáreň zažila nečakaný nápor našej výpravy.

Od Šalgótarjánu sme postupovali smerom na Parád až po obec Parádóhuta, kde sa začalo naše putovanie pohorím Matra. Prvé kroky viedli po žltej turistickej značke okolo prameňa Clarissa. Les nás prijal do svojho zeleného náručia a na niekoľko hodín sa stal naším svetom. Neskôr sme sa napojili na červenú a modrú značku smerujúcu k najvyššiemu bodu krajiny.

Cesta nebola jednotvárna. Strmšie stúpania sa striedali s príjemnejšími úsekmi, počas ktorých bol čas rozhliadnuť sa okolo seba a vychutnať si krásu okolitého lesa. Zaujali nás romantické zákutia močiara, kde paprade, trávy a mostíky vytvárali obrazy ako z maliarskej palety. Cestou nechýbalo ani Kamenné more, ktoré mnohým pripomenulo to naše pod Šomoškou.

Po celý čas nás sprevádzali vysoké listnaté stromy. Pod ich ochrannými krídlami sa kráčalo príjemne aj počas teplejších chvíľ. Miestami pôsobil les takmer nedotknutým dojmom. Popadané kmene sa opierali jeden o druhý ako obrovské mikádo a pripomínali, že príroda si tu žije vlastným životom. Chodník sa kľukatil lesom a výborné turistické značenie nám nedovolilo zablúdiť ani na okamih.

Keď sme sa začali približovať k hrebeňu Matry, les ustúpil a nad našimi hlavami sa otvorila obloha. Zelený dáždnik stromov nás prestal chrániť a prvé kvapky dažďa nám pripomenuli meteorologickú predpoveď. Tá sa, žiaľ, nemýlila. Jemné mrholenie sa na vrchole postupne zmenilo na vietor a dážď.

Ani to nás však neodradilo. Veď koľkokrát sa človek ocitne na streche Maďarska?

Po povinnej vrcholovej fotografii sme sa viacerí rozhodli aj v týchto nehostinných podmienkach absolvovať vyhliadku z ikonickej televíznej veže. Niektorí využili výťah, iní poctivo vyšliapali 160 schodov. Odmenou mal byť kruhový výhľad na všetky svetové strany. Dažďové kvapky a nízka oblačnosť síce ubrali z viditeľnosti, no zážitku nie. S trochou fantázie sme si vedeli predstaviť panorámu, ktorá sa za pekného počasia rozprestiera do nekonečna.

Po krátkom občerstvení na vrchole Matry sme sa vydali na zostup smerom do Mátraházy. Niektorí zvolili cestu po zjazdovke pod lyžiarskym vlekom, ďalší zostupovali lesom po modrej značke. A akoby nám chcelo počasie vynahradiť daždivý vrchol, obloha sa postupne vyjasnila a opäť sa objavili hrejivé slnečné lúče.

Celkovo sme počas približne 11,5 km dlhej trasy nastúpali 789 výškových metrov a dosiahli sme najvyšší bod vo výške 1 050 m n. m (vyhliadka v TV veži). Hoci Kékes svojou nadmorskou výškou 1 014 m n. m. môže na prvý pohľad pripomínať niektoré vyššie kopce u nás v okolí, v skutočnosti šlo o poctivý výkon – takmer 800 výškových metrov v nohách je dôkazom, že sme si Mátru užili naplno.

Na konci túry nás čakala odmena, aká turistom chutí azda najviac – výborné langoše a spokojný pocit z dobre vykonaného diela. Veď sme zdolali najvyšší vrch našich južných susedov. Ticho lesa, všadeprítomná zeleň, štebot vtákov a pokoj prírody nám opäť dobili baterky. A najmä sme si pripomenuli, že v spoločnosti dobrých ľudí je na turistike vždy príjemne – bez ohľadu na počasie.