VALIKINA CESTA – STÁLICA V NAŠOM KALENDÁRI
Valikina cesta je stálicou v našom turistickom kalendári. Trasa cez tisovskú Slávču popod Hajnáš, cez Kozí chrbát a dolinou Kačkavy naspäť do Tisovca je ideálnou príležitosťou spoznať Národný park Muránska planina aj mimo turistických značiek.
Stále však oficiálne, keďže táto oblasť je podľa návštevného poriadku NP v zóne voľného pohybu. Trasa je dlhšia – cca 2O km , ale pohodlná. Pár dní predtým poriadne popršalo, ale chodníčky boli priechodné, listami pozakrývané. Keďže v tunajších lesoch prevládajú brezy, javory a buky, na jeseň je to pastva pre oči a ani sychravejšie počasie nevadí, všade prevláda oranžovo červená ako oheň.
Tohto roku to bol 31. ročník, stretlo sa nás ale menej ako po iné roky. Časť našich turistov išla do Tisovca vlakom, pár nás prišlo aj autami , aj tí z okolia Poltára, Lučenca, Revúcej. Niektorí vystúpili na „ malej“ železničnej stanici a išli si uctiť pamiatku pani Valiky Husaníkovej do cintorína, iní vystúpili na „ veľkej“ stanici a Slávčou spoločne pokračovali smer Kozí chrbát.
Cestou míňame staršie obydlia, ktoré sa v okolí Tisovca nazývaju izbičkami. Niektoré sú už v novom, modernejšom šate, iné sa ešte krčia pod ťarchou vekov.
Keď sme mali za sebou posledné stúpanie, otvorí sa nám prekrásna krajina s výhľadmi na Hradovú, Ostrú, dolinu Rimavy, KLenovský Vepor. To už vieme, že sme dorazili na chatu u Milecov, kde nás víta aj informačný panel a rozvoniavajú dobroty.
Pani gazdiná nám horúceho čaju nalieva, sladkosťou ponúkne, chlebíky s masťou a červenou cibuľkou sú už na tácni poukladané, špekačky sa opekajú. Aj domácu pikantnú nátierku z paradajok a papriky okoštujeme, aj ostrejšie vypijeme, kto , čo môže.
Sme tu ako doma, pozohrievame sa pri ohníku, lebo veru poriadny vetrík pofukuje.
V Tatrách už sneh končiare pocukroval a takto chladno koncom októbra často nebýva. Občerstvení, oddýchnutí načim sa nám poberať ďalej, aby sme zubami nedrkotali, aj čiapky a rukavice sa ťahali. Po iné roky naše kroky smerovali ďalej do doliny Kačkavy, na chatu u Brožov, kde nás vždy fajný gulášik a iné dobroty čakali. Keď sme s pani Zlatkou vlani debatili, ako táto tradícia vznikla, netušili sme, že jubilejný 3O. ročník bude jej posledným…
Aspoň takto Vám za všetky tie roky opatery veľmi pekne ďakujeme… .
Táto smutná udalosť zmenila plány mnohých a časť turistov sa vrátila výstupovou trasou do Tisovca, časť išla dole z Kozieho chrbta a niektorí sme si pôvodne naplánovanú trasu prešli, pokochali sa izbičkami, na záver aj dáždniky vytiahli, ale spokojní sme všetci dorazili do Tisovca v družných debatách, pospomínali všetko možné, aj nemožné. A o tom sú tie naše putovania týmto krásnym krajom. Pripomenúť si, že nič nie je večné a že máme byť vďační za každý deň, keď môžeme stráviť čas medzi priateľmi a v prekrásnom prostredí.
Katarína Dirbáková, KST Hnúšťa
