ZIMNOU PLANINOU PEŠIACI AJ BEŽKÁRI
Aj keď čas sysľov ešte len príde, čas na zimnú turistiku, pešiu či na bežkách, je práve tu. A 48.ročník Zimného prechodu Muránskou planinou, ktorý sa konal 7. februára, je toho dôkazom.
Peší turisti aj bežkári zaplavili v tento deň Muránsku planinu nie v desiatkach, ale v stovkách. Aj naša, síce nie veľmi početná skupina, sa rozhodla pridať k nadšencom a podporovateľom tejto akcie. Na troch autách sme sa presunuli do Muráňa, zaregistrovali a čakanie na autobusy, ktoré nás mali vyviezť do sedla Javorina, si niektorí skrátili pochutnávaním si na povestných muránskych buchtách. Pred deviatou sme vystúpili z autobusu a hneď si nás odchytila jedna pani z organizačného tímu. Privítala nás, odfotografovala a popriala príjemnú túru.
Milý začiatok.
V závale 
peších turistov ( bežkári začali o niečo skôr a ich trať sa s našou rozlúčila už na začiatku ) sme po zľadovatenej ceste, pokrytej miestami mokrým snehom, doputovali na Veľkú Lúku, kde sa naša neveľká skupina rozdelila. Po zvítaní sa s našimi starými známymi Norikmi, v žrebčíne, a po krátkom oddychu, šiesti sme vyrazili ďalej, smer chata Maretkiná. Ostatní to vzali rovno cez Veľkú Lúku, Piesky, popod Hrad do Muráňa.
Po hodine a pol, 
niekto skôr niekto pozdejšie, sme už popíjali čaj, ktorým nás privítali pri chate. Po malom občerstvení sme sa vybrali horou po úzkom chodníku v snehu na vyhliadku Poludnica. Aj keď výhľady nám v zamračenom počasí neboli dopriate podľa našich predstáv, keďže hustá biela hmla prikryla údolie a siahala až do výšok, predsa len ten výhľad bol niečím fascinujúci.
Ale to treba vidieť, opísať sa to veľmi nedá.
Po krátkom čas
e sme sa vrátili k chate a začala sa cesta späť. V pomerne teplom počasí sa mokrý sneh pomaly menil na vodu a ľad pod ním začínal byť dosť nebezpečný. Tu pomohli mačky alebo nesmeky, človek mal s nimi istejší krok. Zostúpili sme na Piesky, križovatku turistických trás aj cyklotrás. Je pekne vynovená, doplnená o novú toaletu, naozaj už na európskej úrovni. Mimochodom, aj pri chate Maretkiná bola taká istá, len v menšom. Z tejto lokality sme sa vybrali po ceste, turistický chodník popod Hrad sa nám zdal nebezpečný, kvôli ľadu. Ale niekde v polovici cesty, v nižších polohách, sme sa predsa len po ňom vybrali. Po snehu a ľade nebolo ani chýru, ale ani vrstva mokrého lístia na chodníku nebola stopercentne bezpečná.
V poriadku sme zišli až do Muráňa, kde sobotná akcia bola ukončená výborným pohostením v jedálni základnej školy. Pri výdajnom okienku sa kuchárky zmienili o čísle tristo. Takže ani dnešné neveľmi vábivé počasie neodradilo turistov od tejto dlhoročnej tradičnej túry. 48.ročník – to už je čo povedať. A my, nasadnúc do áut, opustili sme Muráň s rozhodnutím nevynechať ani budúci 49. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou.
Libuška Sihelská, KST Hnúšťa
