OBDIVUJEME KRÁSY PODPOĽANIA
18.4.2026 sa 35 turistických nadšencov vydáva obdivovať laznícke usadlosti okolo Vrchdobroča na Podpoľaní. Objednaný bus nás bezpečne vyvezie až ku lyžiarskemu stredisku Košútka v Hriňovej.
Celkom výzva, prístupová cesta bola temer ako jednosmerka, ale pán šofér vykľučkoval ako sa patrí. Niektorých berieme cestou, iní prídu autom do Hriňovej. Keďže sme tak trochu v neznámom teréne, dostaneme aj pokyny a vytlačené mapky. Sviežim stupákom po zelenej mierne obchádzame lyžiarsky svah a privítame krátky oddych na jeho vrchole, kde sa nám ukáže neuveriteľná rozľahlosť hriňovských lazov pod majestnátnou Poľanou.
Pôsobivý kraj a ešte na jar, všade sa to belie vtáčimí čerešňami.
Obdivujeme, kde všade ľudia žili, lopotili, čo to muselo stáť síl, uživiť početné rodiny. Pokračujeme smerom na Vrchdobroč a Táňovo, terén je už len mierne zvlnený, sme na Sihlianskej planine. Výhľady berú dych, stále vidíme Nízke Tatry- Chopok, Ďumbier, ale vykukol aj Krivaň a čochvíľa aj naša Železná brána s Klenovským Veprom.
Usadlostí je neúrekom, sú ale opatrené, všade to žije a dedovizne sú v dobrých rukách. Pasienky sú ako z cukru, koníky, kravičky, ale aj poorané zemičky so zelenajúcou sa oziminou a to všetko v nadmorskej výške od 800- 1000 m, nádhera. Prechádzame aj okolo Statku na Výšinách, Eňka Rešutíková nás upozornila, že boli aj v relácii na RTVS – kto by si chcel pozrieť z archívu_ 4.10.2025 a Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Na naše pomery ideme temer v jednom stáde, obzeráme sa, obdivujeme, počúvame vtáctvo, určujeme rastliny, a veru uvidíme aj Stolické vrchy – Stolicu, Kohút a aj Muránsku planinu – Šajbu aj Voniacu. Nevieme si predstaviť, ako takéto krásne územie môže byť potenciálne ohrozené výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne.
Je to skvost, tá rozmanitosť všetkého, ale aj úcta k minulosti.
Túra je to nenáročná, putovanie planinou má svoje čaro, žiadne veľké prevýšenia, značenie je výborné a tak si to túlanie nádhernou prírodou doslova užívame. V lokalite Žihľava sú úžasné, staré obrovské buky, pastva pre oči. Pokračujeme smerom ku smerovníku Smolno a odtiaľ do Detvianskej Huty. Ubehlo to rýchlo a nejako sa nám ešte nechce opustiť tento krásny kraj a tak sa usadíme v miestnej krčmičke a posedíme pri kofole, kávičke, pivku a rozoberáme dnešný krásny deň.
Katka Dirbáková, KST Hnúšťa
