SINEC V JESENNOM NOVEMBROVOM ŠATE

SINEC V JESENNOM NOVEMBROVOM ŠATE

V sobotu 14. 11. 2026 sa stretávame na železničnej stanici v Hnúšti a pokračujeme do Rimavskej Bane, cestou ešte pristúpia brezovčania.

Z Rimavskej Bane už po vlastných pokračujeme do Lehoty nad Rimavicou a po napojení sa na žltú značku  pohodovým tempom smerujeme na Sinec. Les je prevažne bukový a veru v jesennom šate okulahodiaci. Vidno v ňom doďaleka a kde tu sa aj nejaké výhľady otvoria.

Počasie je až neuveriteľné, ráno mrzlo, ale obloha je čisté azúro a nefúka, v predošlý deň pršalo, napriek výdatnosti zrážok je zem bez blata a zamrznuté, krehké lístie šuchoce.

SINEC VZAL, SINEC VRÁTIL a UNIVERZITA 3.VEKU

Počas jarného komunitného výstupu na Sinec si naša členka zabudla pri oddychu podsedáčik na sklade dreva a ľaľa, na jeseň akoby si ho našlaJ. Po malej hygienizácii bude ako nový ďalej slúžiť. No a od mladšej členky Eni sa niektorým z nás aj vzdelania dostalo. Vysvetlila nám veľmi zaujímavý život húb, našla aj viacero plodníc krásnej hlivy bukovej a dozvedeli sme sa o hube kopytovec / Práchnovec kopytovitý/  úplne neuveriteľné veci, ako sa z neho vyrábali aj vesty, čiapky a kabelky a dokonca slúžil aj na prenos ohňa pravekému lovcovi.

Pridaná hodnota spoločných výstupov v praxi.

Ani sme sa nenazdali a boli sme pri horárni, ohník  horel, opekačka už bola v plnom prúde, navzájom sa núkame všakovakými dobrotami a debatíme.
Spomíname si aj na našich členov manželov Michalíkovcov, s ktorými sme sa práve pred rokom symbolicky na Sinci rozlúčili, sťahovali sa do Čiech a posielame im teda watsupkovú hlasovku aj s foto, aby nám v dobrom kus závideli náš Sinec, lebo taký veru za hranicou nemajú. Po ukončení hodov pod širákom sa presúvame ku smerovníku Železná tabla, odtiaľ idú turisti žltou do Rimavského Brezova, modrou do Hnúšte a pár sa nás ešte vydá za výhľadmi na kótu Sinca vo výške 917mnm, trasa je to už neznačená, ale poznáme ju.

Výhľady nesklamali, práve naopak, ohúrili, videli sme aj maďarský Kékeš a zdržali sme sa tam temer hodinu, hoci sa to zdalo ako pár minút. Oblasť kóty je dobre viditeľná aj keď idete autom z Rimavskej Soboty do Hnúšte, na vrchu Sinca ako zreteľná, ešte nezalesnená plešinka. Pokračujeme mimo značku kolmo dole a dostaneme sa na spevnenú lesnú cestu a po nej  ku nádherným boroviciam hladkým.

Sú obrovské a skupinka je viditeľná aj z hradskej od Brezova po Hnúšťu, ako zelená dominanta v listnatom lese. Dlho sme ich považovali za limby, ale naša Simonka nás svojho času opravila. Neďaleko si užijeme ešte jednu vyhliadkovú lahôdku- vidíme aj Gerlachovský štít, ale aj Železník, Pipitku, Volovec nad Rožňavou a aj Zlatý stôl.

Už po modrej smerujeme na Burianku a Eňa nám ešte ukáže jedno nádherné miesto s výhľadom ako lusk, už sa zmrkáva a hra svetiel dáva tomu intenzívnu atmosféru. Že tam bola predtým aj provizórna lavička z brezového dreva, no miesto je to ozaj nádherné. Nadšení z nášho Sinca schádzame ku smerovníku Pod Buriankou, padáčik je to parádny a listy maskujú prekážky,  klesáme opatrne. Baterky sme nabili, účel splnený a už sa tešíme na mikulášsku túru na Chlipavici. Nezabudnite na oblečenie primerané účelu.

Katka Dirbáková, KST Hnúšťa

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.