VALIKINA TRASA HÝRILA FARBAMI
Deväť pešiakov a šesť cyklistov. Taká bola účasť nás, hnúšťanských turistov na 32. ročníku Valikinej trasy. Túru sme začali na veľkej vlakovej stanici v Tisovci.
Aj keď predpoveď počasia na sobotu (oproti predchádzajúcim dňom) nebola priam ideálna, nás to vôbec neodradilo. V Slávči nás zastihlo malé mrholenie, ktoré sme si priam užívali po toľkých mesiacoch sucha.
Všetci sme sa zhodli, „konečne!“.
Pod Hajnašom sa bolo kde schovať. U Milecov sme predsa neboli po prvýkrát. Príjemní a pohostinní ľudia, ďakujeme.
Čo to sme pokoštovali, trochu ohriali, dobre padlo. Žiaľ, so všetkými domácimi turistami na akcii sa nám stretnúť nepodarilo, asi sme nahodili rýchle tempo (hahaha). Po krátkom občerstvení sme sa vydali ďalej, po stopách Valikiných. Z Kozieho chrbáta do Hrdzavého.
Krásna jesenná idylka.
Cestu Kačkavou už poznáme tiež veľmi dobre a aj malé dažďové kvapky sa pred nami už dávno schovali. Ba aj slnko sa začalo predierať pomedzi mraky. Rýchlejší od nás už boli iba e-bikeri, dobehnúť sa nám ich nepodarilo.
No a my deviati sme sa do záveru trasy roztrhli na štyri skupiny. Každý svojim tempom. Ako vždy (hahaha). Nepredpokladali sme, že po 13-tej už budeme opäť na veľkej vlakovej stanici.
Dnes nám tie kilometre ubehli akosi rýchlo.
Každopádne sme si ich užili. Veď jesenná turistika je neskutočne krásna, pestrofarebná a vždy iná, neopakovateľná. Vďaka, že sme mohli ísť, či už pešo alebo na dvoch kolesách.
evon, KST Hnúšťa
