„MIKULÁŠSKY SNEM NA CHLIPAVICI“
Asi sme boli celý rok dobrí, lebo Mikuláš nám okrem sladkostí doniesol aj krásny, slnečný deň, čo pre nás, turistov, je v tomto pochmúrnom, upršanom a zahmlenom období najväčší dar.
A tak, keď sme 6.decembra, celí natešení z prísľubu pekného dňa nasadli do vlaku smer Zbojská. Mikulášska nálada sa už niesla celým vagónom. A keby jedným, ale na veľkej stanici v Tisovci museli pridať ešte jeden vagón, lebo amatérskych Mikulášov, teda turistov s mikulášskou čiapkou, aj bežných turistov bolo neúrekom. A okrem nás, v Hnúšti nastúpila celá mikulášska suita – anjel, čert a samozrejme Mikuláš, všetci traja profesionálne vystrojení. Na stanici na Zbojskách sa znenazdajky vynoril ďalší čert, lepšie povedané čert v ovčom rúchu, hlasno vyzváňajúc spiežovcom.
Po neodmysliteľnom fotografovaní sme mohli v tomto zoskupení začať našu mikulášsku túru takto tradične netradične. Túra viedla zo Zbojsk do sedla Chlipavica a aby to nebolo celkom jednoduché, zo sedla Diel sme sa vybrali po červenej do sedla Bánovo a odtiaľ našim nie veľmi obľúbeným stupákom do sedla Machniarka. Išli sme vlastne zo sedla do sedla, až sme v dobrej nálade skončili prvú časť túry v sedle Chlipavica. Od sedla Diel sa krajina pomaly menila z jesennej na zimnú, snehovú.
Čím bližšie k Chlipavici, tým viac snehu.
Skupina sme boli pomerne veľká, najviac ako obyčajne bolo turistov z Hnúšte, o niečo menej z Rimavskej Soboty, a menšie skupinky z Detvy, Revúcej, Kalinova a Veľkého Krtíša. V sedle Diel, po milom rozptýlení, ktoré pripravil čert v ovčom rúchu, možno by sa hodilo lepšie v baraňom rúchu /vďaka, Edko/, sme sa rozdelili. Väčšina išla dlhšou traťou, už spomínanou trasou viacerými sedlami, a niektorí to zobrali rovno na Chlipavicu. Každý podľa chuti a síl. Nakoniec sme sa všetci stretli na Chlipavici. A nielen naša výprava, ale aj oddiel z Tisovca a z Brezna. Taká pekná cca päťdesiatka.
Na Gazdovskom Dvore dobrá nálada nabrala na sile a ako sa na takýto výnimočný deň v roku patrí, všetci sme boli veselí a uvoľnení. Ale nič netrvá večne a pomaly bolo treba myslieť na návrat na Zbojská. Po malých skupinkách sme sa vytrácali, tentokrát už všetci tou istou trasou : Chlipavica – Diel – Zbojská . Putovanie touto trasou je pomerne nenáročné, skôr oddychové, ale predsa sa len bolo treba mať na pozore, či už kvôli zľadovatenému snehu na ceste, zákerne číhajúcemu pod popadaným mokrým lístim, alebo rozbahnenému terénu, ktorý vznikol pri ťažbe dreva. Postupne sme poprichádzali na Zbojská, kde sa mimochodom konal aj XV. ročník Zabíjačkových majstrovstiev.
Zopár našich turistov sa rozhodlo užiť si ešte aspoň pár chvíľ na tejto akcii, ostatní sme volili priamy odchod domov, či už autami alebo kombinovane autobusom a vlakom.
Chcela by som ešte poďakovať v mene nás všetkých, amatérskych Mikulášov, našej profesionálnej štvorke, ktorá každý rok absolvuje túto túru v perfektnom mikulášskom, anjelskom a čertovskom oblečení a dodáva jej naozajstný čarovný šmrnc.
A čo dodať na záver ? Vydarený deň, vydarená akcia a spokojnosť a potešenie z túry v našich dušiach. Dovidenia, Mikuláš, zase o rok, v decembri 2026. A aká akcia bude najbližšie? No predsa Rudohorská trilógia! Už teraz sa nevieme dočkať!
Libuška Sihelská, KST Hnúšťa
