Čarovná jeseň na Rovnej holi
Hovorí sa, že jeseň je najkrajšie obdobie na turistiku. Jednoznačný dôkaz sme mali pred očami počas druhej októbrovej soboty, kedy naše kroky smerovali na najvyšší bod rázsochy medzi Jánskou a Bocianskou dolinou, na Rovnú hoľu.
V turistickom kalendári sme tento výstup plánovali už v máji. Pandémia však dala nášmu nadšeniu ráznu stopku.
Smútok ale vystriedala radosť. Počasie vyšlo na jednotku, príroda okolo nás hýrila farbami a viditeľnosť bola doslova očarujúca.
Východiskových bodov na Rovnú hoľu je viac, my sme sa rozhodli pre výstup z Nižnej Boce.Pomalým stúpaním po žltej značke sme opustili chatovú oblasť z tejto obce a 
dostali sa ku kríkom, ktoré boli doslova posiate čučoriedkami. Kto by odolal? Neboli tu len šťavnaté fialové plody, ale tiež brusnice. Lákavé pochúťky nás sprevádzali celým výstupom.
Námaha ako vždy stála zato. Výhľady na Vysoké a Západné Tatry boli už počas cesty dych berúce. Na severe sme nemali pred očami len Tatry, zrak nám zostával aj na brale Ohnište. Stačilo trochu zaostriť a v jeho masíve sme videli aj známe skalné „okno“.
A prečo názov Rovná hoľa? 
Ide o rozložitý mohutný masív. Svojimi 1723 metrami nad morom síce nie je najvyšší, ale kruhový výhľad očarí. Spomienku z tohto miesta sme, ako býva zvykom, vtesnali aj do spoločnej fotografie.
Po krátkom občerstvení a oddychu sme potom postupovali cez Bocnianske, neskôr Kumštove sedlo. Dorazili sme až na Čertovicu. Napriek tomu, že nejde o príliš náročnú trasu a zvládnu ju aj menej skúsení turisti, určite stojí zato. Ponúka totiž pekné a čarovné zákutia.
A práve spoznávanie krásnych lokalít je našim cieľom.
Už teraz sa nevieme dočkať chvíle, kedy nachodíme ďalšie turistické kilometre. Pevne veríme, že koronavírus nám neprekazí naše spoločné plány. Najbližšie sa vidíme v novembri, pri výstupe na Hnúšťanom srdcu blízky Sinec.
