SPOZNÁVALI SME POHRONIE

Máte radi hrebeňovky s malým prevýšením, ale nádhernými výhľadmi? A môžu byť tie výhľady na Veporské vrchy a predhorie Nízkych Tatier?

Ak áno, potom nasadnite na vláčik, odvezte sa do stanice Brezno – Halny a vyberte sa lúkami, cyklo chodníkmi, aj poľnými neznačkovanými cestičkami do Michalovej tak, ako sme to urobili my na akcii nášho klubu turistov v sobotu 24. mája 2025.

Okrem vedúceho akcie, nášho predsedu klubu, nikto zo šestnástich účastníkov túto „hrebeňovku“ ešte neabsolvoval. Po úvodnom slove a prvom fotení sme sa vydali záhradkárskou štvrťou na 15 kilometrové objavovanie nových výhľadov.

A veru boli tie výhľady úžasné. Aj keď sa Ďumbier a Chopok zahanbene schovávali za oblakmi, Ľubietovský Vepor a ďalšie známe, aj menej známe kopčeky Veporských vrchov sa nám neschovávali. Po pár kilometroch sa vynoril spoza vŕškov aj Klenovský Vepor.

Pohľady nám kĺzali do doliny riečky Rohozná cez roztrúsené domčeky, čerstvé zelené lúky, nočným dažďom osviežené pastviny.

Spev škovránkov nás odprevadil do lesíka pod Čiernym vrchom.

Veru bol miestami dosť tmavý, zrejme k tomu prispela aj oblačnosť nad nami. Takmer v cieli našej túry, nad Michalovou, sme objavili Krížovú cestu so štrnástimi zastaveniami a Kaplnkou sv. Cyrila a Metoda na kopčeku. Okrem nás kaplnku obdivovali kravičky a ovečky pasúce sa okolo.

Do centra Michalovej nás priviedla ulica Hrable. Tabuľa na námestí prezrádza pôvod tohto nevšedného názvu, ktorý súvisí s bývalou vysokou pecou na spracovanie železnej rudy a zariadenia na zachytávanie splavovaného dreva na výrobu drevného uhlia.

AJ keď slniečko bolo počas tejto, takmer 5 hodinovej túry unavené a schované kdesi za oblakmi, okolitá príroda nebola skúpa na farby a zvuky jari, nádherné výhľady a objavy tohto turistami zabudnutého, pekného miesta.