KROK ZA KROKOM, A ZASE NIČ!

Za krásneho slnečného rána vystupujeme z autobusu na parkovisku v Starom Smokovci.

Po privítaní a podaní základných pokynov, sa delíme na skupinu, ktorá má za cieľ zdolať Slavkovský štít a skupinu, ktorá má namierené cez Hrebienok, Reinerovu chatu, Zamkovského chatu, Skalnaté pleso až do Tatranskej Lomnice.

Slniečko tak ako my pomaly stúpa vyššie a vyššie a pri rázcestí pod Slavkovským štítom dávame dole vrchné vrstvy oblečenia. Ako sa mení les v kosodrevinu, nám sa začínajú odkrývať prvé výhľady, aj keď zatiaľ len do dolín.

Prvé ozajstné výhľady si užívame až zo Slavkovskej vyhliadky, kde krátky oddych využijeme na malé občerstvenie. Po niekoľko minútovom zastavení sa poberáme ďalej, lebo nás čaká dlhá a náročná túra.

Pomaly, krok za krokom ubúdajú metre a my nedočkavo čakáme, či už za horizontom bude náš vytúžený cieľ.

A ZASE NIČ!!!

Doplníme tekutiny a poď ho ďalej. Sú takí. Čo uvažujú , či nie je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty. Treba si dobre zvážiť na čo má človek síl, lebo dôležitejšie je prísť domov v poriadku a bez zranení. Po niekoľkých hodinách máme pred sebou cieľ. Slavkovský štít sme zdolali, aj keď len z polovice, lebo po odpočinku, občerstvení a výmene zážitkov nás čaká dlhá cesta nadol. O niečo rýchlejšie, ale viac unavení, míňame miesta, ktoré sú nám už známe. Po pár hodinách sme opäť v Smokovci. Tu sa stretávame s druhou skupinou, ktorá sa rozhodla pre prechod južnými svahmi Vysokých Tatier – tatranskou magistrálou.

Nedalo sa nenavštíviť Studenovodské vodopády, Zámkovského chatu v rekonštrukcii, kde už za rána bolo turistov a turistov. Aj druhá skupinka si slnečnú sobotu užívala plnými dúškami. Celou cestou na Skalnaté pleso sa im nad hlavami vznášali vo vzduchu paraglajdisti.

Občas bolo potrebné nútene zastať a dať prednosť inej skupine turistov. Prevažne poliaci, češi, maďari. A keďže času bolo dostatok, rozhodli sa obzrieť si najstrmšiu lyžiarsku zjazdovku zhora a kochať sa pohľadmi z nadmorskej výšky 2190 m, z Lomnického sedla.

Žiaľ, boli aj svedkami zásahu horskej záchrannej služby priamo pred očami, keď lezcovi padajúca skala poranila členok. O nešťastnom páde s tragickým koncom jedného z paraglajdistov sme sa už dozvedeli až doma, z médií.

Chodník do Tatranskej Lomnice ubiehal rýchlo, bolo sa potrebné presunúť vláčikom do Starého Smokovca. Všetci sme sa už tešili na dobrú večeru, vychladené pivo, či kofolu a možnosť sadnúť si na poriadnu lavicu.

Skál už dnes bolo dosť.

Blíži sa devätnásta hodina a s ňou aj čas stretnutia na parkovisku, ktoré všetci dodržali. Ešte jedna spoločná fotografia na záver a môžeme odísť. Nech bol dnes ktokoľvek a pokiaľkoľvek, určite mal príjemne strávený deň.