Vetrom ošľahaná Kráľova hoľa

Vetrom ošľahaná Kráľova hoľa

K najnavštevovanejším vrcholom Nízkych Tatier patrí Kráľova hoľa. Práve ona sa stala naším cieľom v prvú februárovú sobotu.

Výstup v tomto prípade začínal aj končil v horehronskej obci Šumiac, odkiaľ vedie turistický chodník aj horská cesta. Malebné miesto má bohatú históriu. Okrem iného ho podľa dostupných prameňov v roku 1548 vypálili Turci. Šumiačania boli nútení opustiť svoje domovy. V roku 1898 došlo k ďalšiemu ničivému požiaru. No keď dnes prechádzate uličkami obce zistíte, že na kráse jej neubrali ani tieto strašné udalosti.

Naše cesty sa na začiatku rozdelili

Hneď na začiatku výstupu sme sa rozdelili na dve skupinky. Poniektorí zvolili výstup pomerne dlhší, no menej náročný. Ich kroky smerovali po horskej ceste, ktorá vedie až na vrchol. Neslúži na verejnú dopravu.  V cieli sa týči od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač.

My ostatní, ktorí sme dychtili po náročnejšom teréne, sme si zvolili výstup po modrej značke. Aj keď sme sa na to tešili, brodenie v snehu nám tento raz nehrozilo. Bielej periny bolo poskromne.

Prekrásne výhľady ako odmena

Dočasným útočiskom pred zimou sa pre nás neskôr stala nová horská chata v Prednom sedle. Donedávna nevyužívaná búda bola pôvodne určená na obsluhu vysielača, v minulosti slúžila aj ako garáž pre snežný ratrak. No od roku 2018 ponúka dokonca prenocovanie. Nachádza sa v nadmorskej výške 1451 m. n. m.

Prvý oddych, teplý čaj a malé občerstvenie padli vhod. Potom nás čakalo šliapanie do kopca. Už prvé výhľady stáli za to.

Po pravej strane sa vypínala nádherná Kráľova skala. Čím vyššie sme stúpali, tým bol vietor silnejší. Verným priateľom sa stali palice, ktoré pomáhali pri každom kroku.

Veru, na niektorých miestach nás poriadne ofúklo.

No odmenou boli prekrásne výhľady na široké okolie. Na jednej strane sme sa kochali pohľadom na Spiš, Vysoké Tatry a Liptov. Na druhej strane sme mali ako na dlani Horehronie zahalené hmlou. Pocit ako v rozprávke.

No tá netrvá donekonečna. Museli sme sa vrátiť späť. V obci práve prebiehali oslavy jej oslobodenia, ku ktorému došlo 23. Januára 1945. Krásna bodka na záver.

Čo dodať, prvá zimná autobusová túra dopadla na výbornú. Dôkazom bolo 35 spokojných tvárí, ktoré sa ešte dlhé minúty červenali. Nie od hanby. Pod červené líca sa podpísal vietor.

AndyBa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.