Neskoré babie leto, mnohí o ňom hovoria, že je vďaka peknému počasiu najkrajším obdobím na turistiku. Nebolo tomu inak ani 15. októbra, keď skupina 30 turistov z Hnúšte vystúpila v Tisovci na malej vlakovej stanici a zamierila po žltej značke na Tŕstie.
Predpoveď počasia na prvú októbrovú sobotu bola priaznivá, nesľubovala žiadny dážď, len vo výške 2000 m. malo byť veterno. Nám, hnúšťanským turistom to vôbec neprekážalo, pretože sme mali naplánovanú túru na najvyšší vrch Nízkych Tatier – Ďumbier.
Kriváň 2 495 m.n.m, Kriváň- tatranský končiar, ktorý netreba špeciálne predstavovať. Aj my, turisti z Hnúšte, sme mali v kalendári naplánovanú vysokohorskú túru na impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier.
Napriek tomu, že v autobuse ostalo pár voľných miest /dovolenkové obdobie/, dvadsiateho-siedmeho augusta sme sa vybrali do turisticky vyhľadávanej lokality. Za ideálneho počasia sme navštívili Národnú prírodnú rezerváciu Súľovské skaly- Manínska tiesňava. Nevadilo nám ani skoré ranné vstávanie.
Trasu, ktorú sme absolvovali 23. júla bola síce nenáročná, ale viedla zaujímavým kútom Malohontu. Tentokrát to bol Náučný chodník Ipeľ, spojený s výstupom na Jaseninu /995 m/ so zakončením trasy v Kokave nad Rimavicou. Kým poniektorí ešte len blúdili v snoch, my už o šiestej hodine vystupujeme z diaľkového autobusu Hnúšťa – Bratislava. Sobotňajšiu túru sme začali v kokavskej rekreačnej oblasti Kokava-Línia.
Za nami ďalší víkend a my máme za sebou návštevu ďalšieho národného parku. Tentokrát sme sa zo Západných Tatier presunuli do Veľkej Fatry. Vybrali sme sa na jej tretí najvyšší kopec – Rakytov /1567 m/. Sobotňajšia túra bola výnimočná tým, že o miesta v autobuse sme sa podelili s členmi turistického oddielu KOS Rimavská dolina Tisovec. A tak sa spoločne vydávame na Dolný Liptov, do Liptovských Revúc.
Sivý vrch. Vysoký 1805 m n. m. a zároveň prvý vrch v hrebeni Západných Tatier od západu. Tak to bol cieľ našej sobotňajšej túry. Je 5:00 hod. a my už čakáme len na príchod autobusu. Skôr ako autobus, nás však ráno nečakane zastihla búrka. Ešte sa naša túra ani nezačala a poniektorým už stihlo natiecť aj do topánok.
A je tu ďalší nový mesiac, mesiac jún a my sa znovu chystáme do hôr. Tentokrát je ňou Plešivecká planina. Planina, ktorá je bohatá na povrchové a podzemné krasové jamy.
Je 21. 5. 2016 a v turistickom kalendári ďalšia akcia. Prechod z Čierneho Balogu do Skorušiny. Aj keď túto trasu sme mali naplánovanú už vlani, z dôvodu vysokých horúčav sa neuskutočnila /bola pozmenená/. Dvadsaťpäť kilometrov dlhý prechod sme si do slova a do písmenka vychutnali až uplynulú sobotu.
Začiatok mája už tradične patrí výstupu na Ostrú. Nebolo to inak ani túto druhú májovú sobotu. Na 46. ročník výstupu sa nás zišlo 40 turistov. Medzi stálicami sa objavili aj nové tváre, čo nás veľmi potešilo.